Jogasútry

Pataňdžaliho Jógasútry (približne 200 pred n. l. – 400 n. l.) sú základným textom klasickej jogy, ktorý v 196 aforizmoch (sútrach) definuje jogu ako proces ovládnutia pohybov mysle (yogaś citta-vṛtti-nirodhaḥ).

Štruktúra diela. Text je rozdelený do štyroch kapitol (pád): 

• Samádhi-páda: O povahe osvietenia a prekážkach mysle.
• Sádhaná-páda: O ceste k joge, vrátane prvých piatich stupňov aštángajogy.
• Vibhúti-páda: O psychických silách a pokročilej meditácii.
• Kaivalja-páda: O konečnom oslobodení a povahe vedomia.

Nasleduje niekoľko ukážok jogasútier, týkajúcich sa Jamy-nijamy, návodov na správanie sa voči druhým a voči sebe:

K tomu, kto neubližuje (ahinsa), je odstránené nepriateľstvo. (Jogasútra, kapitola 2, verš 35)

Ten, kto neklame (satja), je schopný meniť slovo na skutočnosť. (Jogasútra, kapitola 2, verš 36)

K tomu, kto nekradne (astéja), prúdi hojnosť vo všetkých smeroch. (Jogasútra, kapitola 2, verš 37)

Zdržanlivosťou (brahmačárja) vzniká síla. (Jogasútra, kapitola 2, verš 38)

Nehrabivosť (aparigraha) vedie k poznaniu vlastnej inkarnácie. (Jogasútra, kapitola 2, verš 39)

Čistota (šauča) vedie tiež k očiste sattvy, k radostnosti, k ovládnutiu zmyslov, ku koncentrácii a uskutočneniu Ja. (Jogasútra, kapitola 2, verš 41)

Zo spokojnosti (santóša) vzniká najväčšie šťastie. (Jogasútra, kapitola 2, verš 42)

Sebadisciplína (tapas) vedie k telesnému a duševnému očisteniu a ku zdokonaleniu tela a zmyslov. (Jogasútra, kapitola 2, verš 43)

Štúdiom (svádhjája) sa dostavuje spojenie s vyvoleným božstvom. (Jogasútra, kapitola 2, verš 44)

Odovzdanosťou vnútornému božstvu (íšvarapranidhána) nastáva dokonalá konteplácia. (Jogasútra, kapitola 2, verš 45)